Teória narcizmu

Pri zavedení pojmu Freudom (1914) chápala psychoanalýza pod narcizmom libidinózne obsadenie sebareprezentácie (Selbstreprezentanz), t.j. vnútorného obrazu o vlastnej osobe.

Pôvodná definícia sa neskôr rozšírila. Dôvodom pre to bolo, že čisto ekonomický koncept (otázka kvanta obsadenia a jeho distribúcie) sa ukazoval ako príliš jednoduchý. Keďže Freud neprevzal teóriu narcizmu ani do svojich pudových teórií, ani do štrukturálneho modelu, používal sa tento pojem rôzne. Hlavne v poslednom desaťročí to viedlo k mnohým kritickým novým orientáciám (Balint 1960, Bing et al. 1959, Jaffe, Sandler 1967, Kenzer 1964, Kohut 1966, 1971, 1973, Pulver 1970, Argelander 1971, Jacobson 1964, Kernberg 1970, 1974 a i.). Pulver (1970) ukazuje, že pojem “narcizmus” sa v psychoanalytickej literatúre používal pre fenómeny v štyroch rôznych oblastiach:

1. pre označenie rôznych stavov sebavedomia (sebahodnotenia, sebacitu, pocitu vlastnej hodnoty Selbstwertgefühl) a síce pre neskalený narcistický povznášajúci pocit vrcholu (Hochgefühl), tak aj pre opak, hlbokú sebaneistotu,

2. pre určitú libidinóznu vývojovú úroveň,

3. pre charakterizovanie určitého zvláštneho typu objektného vzťahu, totiž narcistického objektného vzťahu a

4. niekedy pre určitú sexuálnu perverziu (naväzujúc na ).

V nasledujúcich kapitolách sa ukáže, že tieto rôzne fenomény systematicky a geneticky predsa len navzájom súvisia.

Narcistický regulačný systém

Koncept narcizmu bol navrhnutý v období, keď Freudova pudová teótia obsahovala dualizmus sexuálnych pudov a ego- pudov. Freud tiež ešte rozlišoval - ako Hartmann od roku 1950 - medzi Egom (ja) - ako regulačnou inštanciou a Selbst (self, seba) - ako celkom psychických reprezentácií (vnútorných obrazov) vlastnej osoby. Freud postuloval v r. 1914 narcizmus ako prevažne energetický koncept, pričom vzťah medzi objektným lidom a narcistickým libidom považoval za komplementárny. Siahol k modelu protoplazmatického, jednobunečného živočícha, aby ukázal ako Selbst (self) stráca libido, čím viac sa l